Aké tresty hrozia za nesprávne použitie slovenských štátnych symbolov?

Zákon výslovne stanovuje práva a povinnosti pri používaní štátnych symbolov. Stanovuje zodpovednosť za ochranu a zaobchádzanie so štátnymi symbolmi, so štátnou zástavou, úradnými pečiatkami aj so štátnym znakom.

Zodpovednosť nesie vždy ten, kto štátne symboly používa.

Porušenie povinnosti ustanovených týmto zákonom sa kvalifikuje ako priestupok, ak nepôjde priamo o trestný čin.

Novela zákona o štátnych symboloch (č.273/1996 Z.z..) okrem iného svojím obsahom doplnila zákon, čím došlo k vytvoreniu osobitného systému ochrany štátnych symbolov spočívajúceho na určení orgánu kontroly disponujúceho právom priameho sankčného postihu. Dohľad nad dodržiavaním tohto zákona vykonáva Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a obvodné úrady, pričom v rámci dohľadu predovšetkým upozorňujú na zistené nedostatky a požadujú a kontrolujú ich odstránenie.

V rámci sankčných postihov zákon rozlišuje dve kategórie subjektov, a to podľa toho či sa porušenia povinnosti uložených týmto zákonom dopustila právnická, alebo fyzická osoba.

Aké sú tresty a pokuty?

Za používanie štátneho znaku Slovenskej republiky alebo štátnej vlajky spôsobom, ktorý odporuje zákonu o štátnych symboloch, môže obvodný úrad uložiť právnickej osobe pokutu až do výšky 6.638,- EUR. Ide najmä o prípady, kedy právnická osoba použije špecifikované symboly nedôstojným spôsobom, alebo spôsobom, ktorý nezodpovedá postaveniu štátnych symbolov Slovenskej republiky. Právo obvodného úradu uložiť pokutu sa prekluduje v šesťmesačnej subjektívnej a ročnej objektívnej dobe.

Sankčný postih fyzických osôb upravuje zákon č.372/1990 Zb. o priestupkoch. Podľa úst. §42 ods.1 písm. a) cit. zák. priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne poškodí, zneužije alebo zneváži štátny symbol alebo iný symbol chránený všeobecne závažným právnym predpisom. Za takýto priestupok možno uložiť pokutu do 99,- EUR. Zodpovednosť fyzickej osoby za spáchaný priestupok zanikne, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky. V takomto prípade nemožno priestupok prejednať. Priestupok nemožno tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.

Všeobecne platí zásada, že pri ukladaní pokuty a rozhodovaní o jej výške sa prihliada na závažnosť, spôsob konania a trvanie protiprávneho stavu. Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu. Možno povedať, že aktuálna právna úprava ochrany štátnych symbolov čiastočne nerešpektuje princíp rovnosti, keď stanovuje rozdielne podmienky ochrany právnej istoty pre fyzické a právnické osoby.

Okrem možnosti sankčných postihov prostredníctvom ukladania pokút v správnom konaní je potrebné upozorniť aj na skutočnosť, že právna úprava v Slovenskej republike umožňovala do 31. augusta 2002 trestné stíhať fyzické osoby pre trestné číny hanobenia republiky a jej predstaviteľa. Pojem „republika“ je abstraktným výrazom spadajúcim do oblasti štátnych symbolov. Republika symbolizuje spôsob štátnej organizácie a politického života spoločnosti, pritom však nie je konkrétnou inštitúciou disponujúcou konkrétnou právomocou a nevyjadruje partikulárne, ale všeobecné záujmy demokratickej spoločnosti.

Trestný zákon priradil k trestno-právnej ochrane republiky aj ochranu Národnej rady Slovenskej republiky, vlády a Ústavného súdu Slovenskej republiky. V spoločnom paragrafe tak došlo k zmiešaniu rôznych a neporovnateľných kategórii chráneného objektu, pretože zatiaľ čo pre ochranu abstraktných symbolov je všeobecná dikcia „hanobenie“ primeraná (chránený objekt má ideovú hodnotu), u označených štátnych orgánov je nutné pri ich ochrane vždy vychádzať z úloh, ktoré tieto inštitúcie v demokratickej spoločnosti plnia (chránený objekt má funkčnú hodnotu). Len tak je potom možné dôsledne posúdiť, či prípadne konanie poškodzujúce abstraktné symboly štátu možno obmedziť a následne postihnúť zákonom stanovenou sankciou, pretože pôjde o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu verejného poriadku a bezpečnosti štátu. Uvedená úvaha sa bezozbytku vzťahu aj na ochranu prezidenta republiky pred verejným hanobením, pre výkon jeho právomoci, alebo vôbec pre jeho činnosť v politickom živote tak ako to má na myslí úst. §103 Trestného zákona.

Od 01.01.2006 nadobudol v Slovenskej republike účinnosť nový Trestný zákon publikovaný v zbierke zákonov pod č.300/2005. ktorý nadviazal na vyššie zostručnený ústavno-právny vývoj. Zákon zahŕňa úpravu trestných činov proti republike, avšak skutková podstata týkajúca sa ochrany abstraktných symbolov štátu tam upravená nie je.

Upravený je však trestný čin výtržníctva v úst. §364 a to tak, že trestom odňatia slobody až na tri roky sa potrestá ten, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že hanobí štátny symbol.

Súčasná právna úprava ochrany symbolov štátu kladie predovšetkým dôraz na ochranu ich ideového obsahu, bez priamej možnosti uplatňovania ideologicko-politických zámerov, pričom pri obmedzovaní práv fyzických a právnických osôb vychádza z ústavnej zásady proporcionality, keď zohľadňuje reálnosť možnosti ohrozenia verejného záujmu a poriadku konaním regulovaných subjektov.

8. December 2018, pridal PrávnyGuru.sk